BILINKY vyspovedali pána Wimmera
Pán Bernhard Sabol-Wimmer sa v tomto školskom roku stal vedúcim bilingválnej sekcie. O jeho rodine, škole a Slovensku sa s ním pre vás rozprávali Dominika Sulírová a Alžbeta Kostelanská.
V triedach, v ktorých učíte, ste sa už predstavili. Mohli by ste sa ale krátko predstaviť aj tým ostatným?
Mám 44 rokov a 10 rokov som ženatý so svojou manželkou, ktorá je Slovenka. Spolu máme jedného syna, ktorý nastúpi od budúceho roka do školy. Predtým, než som prišiel na Slovensko, som pracoval ako učiteľ matematiky a fyziky v bavorskom mestečku Laufen blízko nemecko-rakúskych hraníc.
Ako ste sa dostali k myšlienke prísť učiť na našu školu?
Už veľa rokov trávime s rodinou skoro každú dovolenku na Slovensku, takže som mal možnosť spoznávať krajinu a ľudí a osvojiť si základy slovenčiny. Pred asi 3 rokmi som sa dozvedel, že v Poprade je možnosť pracovať ako nemecký učiteľ. Nakoniec som sa chopil šance zbierať aj pracovné skúsenosti v zahraničí a rozhodol som sa uchádzať o pracovné miesto v Poprade.
Ako sa Vám páči na Slovensku?
Na Slovensku sa mi páči, inak by som o toto miesto nežiadal.
Narazili ste na Slovensku na niečo, čo sa vám skutočne páči alebo naopak, na niečo, čo sa Vám nepáči?
Obzvlášť pekná je podľa môjho názoru slovenská príroda a scenéria, hlavne Vysoké Tatry. Aj Slovákov považujem za pohostinných a dobrosrdečných.
Navštívili ste už niektoré slovenské pamiatky? Boli ste už vo Vysokých Tatrách?
Pretože som na Slovensku trávil veľa dovoleniek, navštívil som aj mnoho pamiatok, ako napríklad Banskú Štiavnicu, Vlkolínec, Spišský hrad, hrad v Starej Ľubovni, Beliansku jaskyňu a Slovenský raj. Mnohokrát som bol aj vo Vysokých Tatrách, na turistike, ale aj liezť. Naposledy som bol na Rysoch.
Aký bol Váš prvý dojem z našej školy?
Keď som v polovici augusta prišiel do školy, jej rekonštrukcia práve prebiehala v plnom prúde, čudoval som sa, či sa všetky práce naozaj stihnú dokončiť do začiatku školského roka.
Aký dojem máte teraz? Čo sa vám páči? Z čoho ste naopak sklamaný?
Stále som ešte vo fáze orientovania sa a vo všetkých ohľadoch som si ešte neutvoril jasný názor. Čo už ale každopádne môžem povedať je, že sa mi páči, akí zdvorilí a pozorní sú žiaci a žiačky. Čo ma prekvapilo (sklamalo by bolo príliš silné slovo) je, že aj vo vyšších ročníkoch je veľa žiačok a žiakov, ktorí vyzerajú, že majú strach rozprávať nemecky. Toto by som rád zmenil, lebo ovládanie cudzieho jazyka sa nemôže podariť bez jeho intenzívneho aktívneho používania. A to je jeden z hlavných cieľov bilingválneho gymnázia.
Ako Vám chutí jedlo v našej školskej jedálni? :)
Jem v školskej jedálni skoro každý deň. Jedlo je podľa mňa dobré a pestré.
Čo radi robíte vo voľnom čase?
Voľný čas najradšej trávim so svojou rodinou. Okrem toho je mojím hobby lezenie, ktorému sa vášnivo venujem už 25 rokov.
Čo si myslia o bilingválnych gymnáziach ľudia v Nemecku?
V Nemecku nie sú bilingválne gymnázia veľmi rozšírené a väčšinou ide len o súkromné školy. Cudzia jazyky sú aj napriek tomu, minimálne na gymnáziách, na veľmi vysokej úrovni.