Kajku Krišandovú si možno pamätáte ako priateľské dievča s rôznofarebnými ponožkami a milým úsmevom. Pred niekoľkými mesiacmi sa aj s rodičmi a súrodencami presťahovala do Kanady a súhlasila, že časopisu BILINKY poskytne rozhovor o svojom živote v krajine javorového listu.
Redakcia: Aké boli tvoje prvé pocity po príchode do Kanady?
Kajka: Popravde? Uvedomovala som si, že by som mala pociťovať niečo silné a dôležité, no namiesto toho vo mne bola iba otupná prázdnota. A bolestná neznámosť ulíc, ktorými sme prechádzali cestou z letiska.
R: Čo sa ti tam najviac páči?
K: Fakt, že tu koncertujú Rise Against, ehehe. Multikultúrna spoločnosť. A veveričky, tie sú všade. Dobre zásobené knižnice, Rocky Mountains a ľudia hovoriaci „thank you“ šoférovi pri vystupovaní z autobusu.
R: Aké sú školy v Kanade v porovnaní so slovenskými? Čo je rovnaké? Čo je iné?
K: To je veľmi komplexná otázka. Skúsim začať všeobecne. Kanada nemá jednotný školský systém, každá provincia (a teritórium) sa o to stará sama. V prvom rade tu máš relatívnu voľnosť vo výbere predmetov, preto sa ti odporúča orientovať sa podľa vysokej školy, na ktorej chceš študovať. Na jeden školský rok ich máš osem, z toho štyrom sa venuješ prvý polrok a zvyšným ten druhý, čo znamená, že každý deň sa ti opakujú tie isté štyri predmety. Vyučovanie sa mi začína tesne pred deviatou a končím o pol štvrtej. Jedna hodina má 88 minút, prestávky 3 minúty (iba tá obedná 40), čo je niekedy dosť vyčerpávajúce. Dôležitým rozdielom je aj to, že školy v Kanade sú zvyknuté na prisťahovalcov a medzinárodných študentov, to môžeš vidieť všade. No čo ma potešilo asi najviac je to, že sa tu ústne neskúša. Na celkovo preferované používanie ceruziek si ale neviem zvyknúť. Nezvyčajný (pre mňa) je aj prístup väčšiny učiteľov v tom, že keď dovysvetľujú učivo a zadajú prácu, veľmi nekontrolujú, čo žiaci robia. Tí môžu aj počúvať hudbu alebo sa hrať s mobilom.
R: Aké sú vyučovacie predmety?
K: To závisí od školy, ale ponuka býva bohatá. Bežnými predmetmi sú angličitina, social studies, matematika, telesná a sciences (fyzika, biológia a chémia), potom sa to zvykne odlišovať. Dráma a rôzne iné umelecké predmety, kulinárstvo, žurnalitika, film studies, psychológia atď. Sú kurzy, ktoré su zamerané na históriu, ale väčšinou dejepis a geogragiu zastrešujú social studies. Stredné školy nebývajú špecializované, skôr ponúkajú odrodu všetkých odborov, preto sú predmety také rôznorodé.
R: Na akom princípe funguje známkovanie?
K: Na začiatku každého semestra ti učiteľ rozdá papiere s rozpisom písomiek a informáciami, koľko percent z celkovej známky predstavujú. Popri tom sú tu známky za úlohy alebo kvízy, čo sú v podstate krátke previerky.
R: Koľko ročníkov je na strednej škole?
K: Strednú školu predstavujú grades 10, 11 a 12. Hoci je to menej ako na Slovensku, prisťahovalcom zvykne trvať dlhšie, kým sa im podarí zmaturovať. Aj moja sestra si musela u guidance counselora vybojovať vyššie kurzy, aby sa nemusela na strednú vrátiť aj budúci rok.
R: Aké cudzie jazyky sa v Kanade vyučujú?
K: Na mojej škole (Ernest Manning High School) to je španielčina, francúzština, taliančina, arabčina a čínština. Nemčina tu nie je taká bežná, ale plánujem sa na ňu prihlásiť na jazykovej škole.
R: Koľko študentov býva obvykle v jednej triede?
K: Okolo tridsať. Ale ten istý kurz si môžu vybrať študenti z rozličných tried v rozličných časoch, takže, keď okolo teba každú hodinu sedí niekto iný, nedá sa hovoriť o tvorení kolektívu. Navyše, len v mojej škole je 1700 študentov.
R: Existujú aj nejaké krúžky?
K: Nemyslím si, že sa toto nejako výrazne líši od slovenských škôl. Je tu množstvo športových krúžkov, debatný krúžok, redakcia školského časopisu a moja škola je pyšná na robotiku.
R: Aká je atmosféra na kanadských školách v porovnaní so slovenskými?
K: Zdá sa mi to tu menej osobné. Jedného učiteľa máš najdlhšie jeden semester (čo je 5 mesiacov) a ak vezmeš do úvahy množstvo ľudí navštevujúcich jednu školu, jednotlivec nevynikne. No keď sú voľby do študenstkej rady, aspoň sa na chodbách rozdávajú sladkosti. :D